Bratislava
28. augusta (TASR) - Český pesničkár Jaromír Nohavica odpremiéruje vo
štvrtok v Bratislave očakávaný dokumentárny film Jarek, ktorý mapuje
jeho život a tvorbu. Intímny, autentický a mimoriadne osobný portrét
umelca je dielom režisérky Petry Všelichovej, ktorá na filme pracovala
so svojím tvorivým tímom dva roky.
Nohavica pre TASR povedal, že rozhodnutie pustiť do svojho sveta filmárov príliš dlho nezvažoval.
„Všetko v živote, a to sa týka nielen natáčania filmu, platne, alebo
životných rozhodnutí, prichádza v pravú chvíľu. Príde čas, aby človek
niektoré veci urobil, ako keď napríklad stavia dom, nájde si ženu. V
istom veku prosto prichádza chvíľa, keď si povieš, bolo by dobre pozrieť
sa späť a dať to nejako dohromady,“ priblížil 72-ročný pesničkár spoluprácu s filmármi, ktorú roky odmietal.
„Uvedomil som si, že teraz ešte mám trochu sily, ešte mi pamäť
slúži,“ komentoval prijatie ponuky filmárov Nohavica. Podľa jeho slov
svoj podiel na vzniku životopisného dokumentu Jarek má aj „covidové
veľké trápenie“, ktoré pesničkár využil na to, že si urobil poriadok vo
svojom archíve, fotografiách a videách. „Vlastne aj trošku vo svojom
živote,“ dodáva Nohavica, ktorého mohli diváci vidieť už vo filmoch Rok diabla (2002) či Muzzikanti (2017).
Nohavica potvrdil, že aj pri filme Jarek dodržal svoj zvyk a tvorcom,
ktorým sa odovzdal a veril im, do dennodennej práce nezasahoval.
Výsledok si pozrel, až keď bol film hotový, nehovoril ani do práce
strihačov. „Sadol som si a pozrel som sa na toho Jarka očami Jarka a priznám sa, že som spokojný. Áno, som to ja, a iný nebudem,“
podčiarkol Nohavica, ktorý píše piesne už viac ako 40 rokov. Je autorom
vyše 500 skladieb, množstva básní a viac než 120 textov pre iných
interpretov. Jeho piesne sa spievajú v 12 jazykoch - od poľštiny cez
angličtinu až po chorvátčinu či taliančinu. Dokument preto neukazuje iba
českého pesničkára, ale osobnosť s medzinárodným presahom.
Filmový štáb počas nakrúcania navštívil desiatky miest spätých s
Nohavicovým životom. Kamera Jirku Berky zaznamenala viac než 30 hodín
autentického materiálu, od koncertných pódií cez zákulisie až po momenty
z rodinného prostredia. Nakrúcalo sa aj v psychiatrickej liečebni a
vyšetrovni ŠtB.
Dokument sa nevyhýba ani kontroverzným témam, ktoré Nohavicu
sprevádzali. Pripomína jeho prijatie Puškinovej ceny od Vladimira
Putina, čo vyvolalo kritiku, ale aj obdobia, keď bol počas normalizácie
pre svoje texty a postoje perzekvovaný. Divák tak dostáva komplexný
obraz umelca, balansujúceho medzi obdivom a odsudzovaním.